Kultura, 2011, Bulletin Klubu kultury SN ČR, ročník XVIII., č.3

Selyeho univerzita v Komárne.

 O činnosti česko-slovenskej komisie historikov som sa už v Kulture zmieňoval. Existuje  od roku  1994, má dvakrát do roka zasadanie: jarné na Slovensku a jesenné v českých krajoch. Jej cieľom je, aby  existovali kontakty medzi českými a slovenskými historikmi, ktoré rozdelením štátu boli prerušené, aj keď na osobnej úrovni existovali vždy. Tohtoročné 34. jarné zasadanie komisie sa konalo v Komárne. Priestor k rokovaniu poskytla najmladšia štátna  univerzita  na Slovensku. Jej meno je podľa  autora teórie  stresu Jánosa Selyeho.

 Pretože o vzniku a užitočnosti školy, ktorú mnohí na Slovensku spochybňovali rôznymi tvrdeniami, (že je dostatok  iných možností v maďarčine vychovávať vysokoškolských vzdelancov, alebo sa objavili tvrdenia, že pôjde o ghetoizáciu), niet vo verejnosti veľa informácií  a najmä tu, v českom prostredí, preto píšem svojich pár postrehov. Podotýkam, že z trojdňového pobytu, ktorý bol vyplnený intenzívnou prácou sa tiež nedá veľa usudzovať, ale predsa len som mal príležitosť  hovoriť s niektorými akademickými funkcionármi – rektorom  univerzity Jánosom Tóthom, dekanom pedagogickej fakulty, (známym maďarským historikom dualizmu a slovensko-maďarských vzťahov)  László Szarkom.

 Najprv trochu histórie. K vzniku univerzity bolo treba politickej vôle. Strana  maďarskej koalície si osvojila v januári 2002 myšlienku o nevyhnutnosti  zriadenia univerzity a zaradila ju do svojho programu. V marci 2003 slovenská vláda schválila súhlasný list o harmonograme vzniku Univerzity J.  Selyeho a  v auguste schválila rozhodnutie o zriadení univerzity. 23. októbra 2003   Národná rada Slovenskej republiky schválila predlohu zákona o zriadení univerzity. V decembri minister školstva Martin Fronc  s účinnosťou od 1. januára 2004 poveril Sándora Alberta s organizovaním a vybudovaním  Univerzity J. Selyeho. 17. januára 2004 bola inauguračná slávnosť Univerzity J. Selyeho  a 14. septembra sa konalo historicky prvé slávnostné otvorenie školského roku. Je to trochu veľa dátumov na krátky článok, ale chcel by som, aby si jeho čitateľ urobil  presný obraz.

 V súčasnosti má univerzita približne 3 tisíc poslucháčov s tromi fakultami, deväťdesiatimi vysokoškolskými učiteľmi a pracovníkmi. Podľa rektorovho názoru  absolventi Selyeho univerzity okrem materinského jazyka- maďarčiny dokonale ovládajú aj štátny jazyk slovenčinu. Táto skutočnosť pre nich znamená veľkú výhodu na globalizujúcom sa európskom trhu. Ako uvádzam Selyeho univerzita má tri fakulty. Pedagogická vznikla súčasne  s univerzitou. Jej cieľom je zlepšiť odbornú úroveň pedagogickej práce maďarských základných a stredných škôl na Slovensku s vyučovacím jazykom maďarským. Absolventi fakulty popri školstve môžu sa zamestnať aj v iných oblastiach  počnúc žurnalistikou cez kultúrneho referenta až po vedeckého pracovníka.

  Dekan fakulty mi povedal, že  polovica učiteľov dejepisu na základných  maďarských  školách  na Slovensku nemá  odbornú kvalifikáciu.

 Ekonomická fakulta ponúka v bakalárskom štúdiu možnosť vzdelávania sa v maďarskom  jazyku v programe Podnikové hospodárstvo a manažment a v magisterskom Riadenie podniku. Tretia fakulta je reformovaná teologická fakulta. Ide o kalvínov, nadviazala na predtým  už desať rokov v Komárne existujúci  reformovaný teologický inštitút. Jej cieľom je pripravovať absolventov na duchovnú a cirkevnú službu, ale aj na  sesterské ustanovizne, okrem biblických vied, dogmatiky a etiky, cirkevné dejiny a disciplíny praktickej teológie. Prednáša sa  religionistika, dejiny filozofie a cudzie jazyky – angličtina, nemčina, latinčina a biblická gréčtina a hebrejčina.

 V maďarčine je možné na Slovensku študovať na stredoeurópskej fakulte v Nitre, na  katedre hungaristiky v  v Banskej Bystrici a v Bratislave, ale  Selyeho univerzita  umožňuje v regióne Žitného ostrova získať vysokoškolské vzdelanie čo najväčšiemu počtu záujemcov. Pričom  vedenie  univerzity  tvrdí a niet dôvodu o ich slovách pochybovať, že je  snaha, aby aj  záujemcovia slovenskej národnosti  o vysokoškolské vzdelanie  prichádzali  študovať na Selyeho univerzitu do Komárna.  Príčiny, ktoré  spôsobili, že Maďari na Slovensku percentuálne nedosahujú vzdelanostnú úroveň  svojich slovenských spoluobčanov presahujú možnosti tohto  článku. V závere by som chcel vysloviť vieru, že ciele, ktoré si vedenie  Selyeho univerzity v Komárne kladie budú splnené a najmä že sa oslabia existujúci  antagonizmus, ktorý niekedy  je i vinou politických miest a žurnalistiky  na Slovensku, a v orbánovskom Maďarsku   vyvolávaný.

                                                                                                     Vojtech Čelko

Uverejnené: Kultura, 2011, Bulletin Klubu kultury SN ČR, ročník XVIII., č.3